Ikonografia puncovníctva a drahé kovy

Tato bakalářská práce obhájená v roce 2009 na fakultě přírodních věd university Konstatina Filozofa v Nitře si zaslouží připomenout i v Čechách. Rozsah práce Michala Szenozicska je 55 stran. Zpracováno bylo šest hlavních kapitol: 1) História puncovníctva na Slovensku; 2) Základné puncové kovy; 3) Zliatiny kovou; 4) Puncová kontrola; 5) Puncové značky; 6) Šperky zo zlata, striebra a platiny. Práci jsem oponoval a ocenil jsem jí jako velice zdařilou. Autor má kvalitně zpracovánu histórii puncovnictví na Slovensku, vhodně doplněnou starými i současně platnými úředními puncovními značkami. Škoda že nedoplnil postup stanovení ryzosti (alespoň na prubířském kameni). Bez ohledu na chybějící údaje, jde o užitečný přehled nejen pro studenty a zlatníky, ale i pro všechny zájemce o šperky a jejich výrobu.
Nechme ale promluvit autora, od 12. 6. 2009 bakaláře přírodních věd Michala Szenoszicku:
„Puncovníctvo sa vyvíjalo storočia, ale napriek všetkým úsiliam nemožno doposiaľ určiť časovo nie len rok, ale ani desaťročie jeho začiatku. Napriek tomu je z historických dokumentov na našich územiach známy jeho ekonomický zmysel a štátny charakter. V súčasnej dobe je v oblasti puncovníctva úlohou štátnej služby pre drahé kovy chrániť záujmy občanov, výrobcov, obchodu a štátu. Štátna skúšobňa pre drahé kovy tak ako sa dnes výkonné orgány pre drahé kovy nazývajú, zabezpečujú nie len ústredné skúšanie a označovanie zbožia z drahých kovov, tj. zlatníckych, strieborníckych a klenotníckych výrobkov, ale aj kontrolu hospodárenia s drahými kovmi v priemyslovej a technickej sfére. To preto, že viac ako 50% zlata sa používa pre priemyslové účely, striebra asi 80% a pri platiny a platinových kovov je použitie výhradne priemyslové, Rozsah výroby šperkov, ktoré sa počíta nie len na kilogramy, ale aj na tony, svedčia o tom, že šperk neslúži iba vybranej spoločnosti, ale stal sa súčasťou kultúry pracujúcich.
História vývoja potvrdzuje dlhoročnú tradíciu klenotníctva a puncovníctva na našom území. Možno povedať, že patria medzi najstaršie v Európe a položila pevné základy pre ďalší rozvoj slovenského puncovníctva.
K zaisteniu solidárnej výroby a dôvery spotrebiteľov je v SR kontrola a úradné označenie tovaru a drahých kovov povinné. Všetok tovar určený pre tuzemský trh sa pokladá ako za tovar tuzemskej výroby, dovezené musí byť tiež úradne overené a označené. Tuzemský tovar musí výrobca označiť schválenou výrobnou značkou a číslom uvádzajúcim rýdzosť zliatiny.
Tovar označený uvedenými značkami sa predkladá štátnym skúšobniam pre drahé kovy pred konečnou úpravou, tj. neleštené, nezasadené, ale riadne očistené a spracované tak, aby po úradnom preskúšaní rýdzosti a označenia nebola úradná značka po dohotovení poškodená a tovar tiež nemohlo byť menené. Hotové predmety môžeme predkladať len vtedy, keď je možné vyskúšať ich presne a bez poškodenia.“
Citovaná bakalářská práce, spolu s řadou dalších, se zajímavými tématy (např. Rýdzosť striebra na základe výsledkov analýz fluorescečného röntgenu, Porovnanie europskych a juhoamerických smaragdov s ich imitáciami, úplný seznam je na internetových stránkách UKF v Nitře), je archivována v Gemologické laboratoři university Konstantina Filozofa v Nitře. Díky tomu že jsou bakalářské práce kromě vytištěných exemplářů i v elektronické podobě, je možné si je zapůjčit k prostudování prostřednictvím doc. Ludmily Illášové, vedoucí Gemologické laboratoře, její mailová adresa je: lillasova@ukf.sk , nebo ludka.illasova@gmail.com .

Obrázky: 
Ikonografia puncovníctva a drahé kovy